Kazuistika zo zdravotnej dokumentácie

67-ročný pán Novák bol prijatý na rehabilitačné oddelenie univerzitnej nemocnice po prevoze z okresnej nemocnice, keď na jar tohto roku prekonal náhlu cievnu mozgovú príhodu (NCMP).

Bol prijatý s paralýzou ľavej ruky a nohy, jeho reč nebola ochorením ovplyvnená. Bol zaradený do rehabilitačného programu. Pred chorobou bol tento pán hlavou svojej rodiny a domácnosti. Má tri dcéry, s jednou z nich si  je veľmi blízky. S druhými dcérami nebol v častom kontakte, aj keď žijú blízko seba. Vždy mal veľmi blízky vzťah so svojou vnučkou, ktorá práve začala študovať na vysokej škole. Po niekoľkých mesiacoch liečby bol pán Novák schopný mierne zdvihnúť svoju postihnutú ruku, ale mohol stáť len pomocou kladkostroja, pri niektorých príležitostiach sa dokázal presunúť z jedného kresla do druhého. Postihli ho iné zdravotné problémy, ktoré bránili jeho uzdraveniu. Počas doby jeho zotavovania zostal pozitívny a veril, že sa nakoniec vráti domov. Na multidisciplinárnom stretnutí sa konštatovalo, že pán Novák dosiahol svoj maximálny potenciál a intenzívna fyzioterapia bude zastavená. Navrhlo sa tiež, aby rodina pána Nováka hľadala opatrovateľský dom pre svojho otca, pretože bolo zrejmé, že potrebuje neustálu starostlivosť. Rodina konštatovala, že takúto starostlivosť nezvládnu poskytovať. Pán Novák sa tým veľmi znepokojil, až do takej miery, že na svoju rodinu zatrpkol.

Mal pocit, že bol hlavným udržiavateľom, živiteľom domácnosti a dlhé roky kládol svoju rodinu pred vlastné záujmy. Uvádza, že len vďaka jeho finančnému zabezpečeniu, bola jeho rodina schopná mať primeranú životnú úroveň.

Teraz si kladie tieto otázky „Prečo ja? Viedol som dobrý život, nechodil som popíjať každú noc, pracoval som celý život, nikdy som sa nedostal do dlhov.“ „Nie je to fér, nikdy som nikomu neurobil zle a ja som dopadol takto a oni si užívajú život.“ „Život je nespravodlivý“.

„Každú noc sa modlím, aby si ma Boh vzal, nechcem žiť ďalej takto. Nikomu na mne nezáleží, všetci ma opustili.“

Pán Novák je často nahnevaný alebo smutný, sestry ho videli plakať. Nie je schopný odpustiť rodine, že ho dala do opatrovateľského domu. Kontakt s rodinou odmieta, napriek tomu, že ho chodili navštevovať. Pri otázkach personálu na jeho rodinu uvádza, že žiadnu rodinu nemá. Do spoločenských a terapeutických činností v zariadení sa nezapája. Predtým bol aktívny katolík, chodieval pravidelne do kostola, teraz to už nerobí a návštevu duchovného si neželá.

Po dôkladnom prečítaní kazuistiky prejdite na úlohu Posudzovanie a objektivizácia údajov.