Kazuistika zo zdravotnej dokumentácie

24-ročná pacientka s novodiagnostikovaným Diabetes mellitus 1 typu je hospitalizovaná na internom oddelení z dôvodu nastavenia na liečbu inzulínom.

Táto životná situácia ju „zlomila“. Síce už dlhší čas sa necítila dobre (bola slabá, unavená, schudla aj napriek chuti do jedla, viac močila, bola veľmi smädná), považovala to za dôsledok náročnej prípravy na štátne skúšky a hľadania si zamestnania. Aktuálne začala pracovať ako stavebná inžinierka v súkromnej firme, zvyká si na pracovný kolektív a pracovné povinnosti. S partnerom plánujú sobáš. Keď jej lekár oznámil diagnózu, spôsob liečby a prognózu rozplakala sa. „Zrútil sa mi svet, všetky moje predstavy o živote sa stali nedosiahnuteľné“.

Vždy sa považovala za cieľavedomú, ktorá si vie poradiť s problémami (napr. prekonaná mononukleóza, maturita, problémy v partnerskom vzťahu, vysoká škola). „Pri riešení problémov sa snažím riadiť rozumom. Vyhľadám si informácie a problém riešim. Dám si cigaretku a premyslím si, čo ďalej“.

Pacientka si aktívne vyhľadáva informácie o ochorení, o zmene životného štýlu, o plánovanom rodičovstve u žien s diabetes mellitus 1. typu a snaží sa nové informácie pochopiť. Počas hospitalizácie absolvovala štyri edukačné hodiny so sestrou zamerané na aplikáciu inzulínu, selfmonitoring glykémie, pohybový režim, diétny režim vrátane prepočtu sacharidových jednotiek. Sestra ju informovala aj o aktivitách Dia klubu, medzi ktoré patrí aj podrobnejšia edukácia na konkrétnu tému, čo pacientka komentovala slovami „Ja si informácie viem nájsť aj sama“. 

Počas edukácie sa nedokázala sústrediť, aj keď sa snažila, bola roztržitá. Pri nácviku aplikácie inzulínu sa jej chveli ruky. Po edukácii plakala;

na otázku sestry, prečo plače povedala “Učím sa, ako žiť s chorobou, čo mám robiť, aby som bola v pohode a normálne fungovala. Ako vždy si hľadám informácie, snažím sa porozumieť situácii a hľadať riešenie. Viem, že riešenie môjho stavu existuje. Cítim však veľké obavy a ani neviem presne pomenovať z čoho. Stratila som istotu a bojím sa. Neustále nad tým premýšľam, aký život ma čaká, či ma partner neopustí, keď som chorá; či budem môcť otehotnieť a donosím zdravé dieťa; či nebudem mať časté vymeškávanie z práce. Chcem sa rozptýliť, ale myšlienky sa mi stále vracajú k jednému bodu - neistá budúcnosť.“

Počas rozhovoru sa pacientke triasol hlas. Intenzívne sa pozoruje a pri každom (i miernom symptóme) sa dožaduje vyšetrenia lekárom.  Zhoršil sa jej spánok. V priebehu noci sa opakovane budí, je spotená, chveje sa, plače, má pocit búšenia srdca. Sestra jej pri palpitáciách monitorovala krvný tlak i pulz. Namerala hodnoty TK 145/90 mmHg a P nad 105/min. Aj v priebehu dňa sú chvíle, keď pociťuje palpitácie, sucho v dutine ústnej a „zvieravý pocit v krku“.

V rozhovore s rodičmi i priateľom reaguje podráždene. Oni sa jej snažia pomôcť, pacientka sa však nechce s nimi o svojom stave rozprávať. Aj v kontakte so spolupacientkou na izbe je podráždená. Bola na ňu nahnevaná preto, že dlhšie vetrala izbu. Beckova škála úzkosti (18 bodov) poukazuje na prítomnosť úzkosti strednej intenzity. Lekár ordinoval alprazolam 0,25 mg R a následne podľa potreby (maximálne 3x denne).

Po dôkladnom prečítaní kazuistiky prejdite na úlohu Posudzovanie a objektivizácia údajov.